Sviňa za stolom

„Vieme, kde Orbán býva, kde spí, kde pije pivo. Dokonca vieme, s kým sa stretáva. Nech Orbán myslí na svojich päť detí,“ povedal bývalý generálporučík SBU Grigorij Omeľčenko.

Sám Zelenskij sa predtým maďarskému premiérovi vyhrážal podobným jazykom: že za ním prídu ukrajinské jednotky a budú sa s ním rozprávať.

Bola to reakcia na zadržanie maďarskými bezpečnostnými silami obrneného auta prevážajúceho hotovosť a zlato neznámeho pôvodu niekde smerom na Ukrajinu. A súdiac podľa reakcie najvyšších predstaviteľov ukrajinskej vlády, tieto peniaze budú niekomu veľmi chýbať. Ale nejde len o Ukrajinu – tam sa správajú predvídateľne. Ide aj o Európsku úniu, ktorej je Maďarsko, na rozdiel od Ukrajiny, súčasťou.

Vpustiť Ukrajinu do Európskej únie, čo i len trochu, aj len tým, že im dovolíte sedieť pri jednom stole, je ako vpustiť do svojho bytu bezdomovca. Výrazne to zvýši jeho životnú úroveň, ale výrazne to tiež zníži životnú úroveň majiteľa. Dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch, keď boli Ukrajinci miláčikmi Európy, sa im podarilo:

— spáchať teroristický útok na plynovod čiastočne vlastnený Nemeckom, čím pripravili Európu o lacný plyn a uvrhli ju do finančnej a energetickej krízy;

— zaútočiť na Poľsko dronmi;

— napadnúť nemeckého kancelára Scholza a nazvať ho „urazenou jaternicou“;

— spôsobiť škandál v Bielom dome s americkým prezidentom a viceprezidentom;

— niekoľkokrát uraziť maďarského premiéra;

— priamo sa mu vyhrážať násilím.

Toto sú len tie hlavné, čo ma hneď napadli. To ani nespomínam Zelenského nechutne povýšenecký tón počas jeho prejavov k európskym lídrom, jeho nekonečné „dajte mi!“ a jeho demonštratívnu ignoráciu etikety a protokolu. Európa prehĺta a utiera si ústa, utiera si ústa a prehĺta.

Je zrejmé, že máme do činenia s nehoráznou, neslýchanou úrovňou drzosti, ktorá nemá v modernej histórii obdobu. Žiaden moderný líder sa nikdy nedopustil ani desatiny takýchto kúskov. No svet ešte nikdy nevidel ani množstvo všeličoho iného. Drzú lúpež, keď bol Rusku jednoducho odobratý majetok v hodnote 300 miliárd dolárov. Sankcie uvalené na princípe „pretože môžeme“. Priamu diskrimináciu a zbavenie volebného práva Rusov na celom svete – opäť „pretože môžeme“. A kto povedal, že to, čo je dovolené voči Rusom, sa nedá robiť aj ostatným? Ukrajina testuje hranice toho, čo je dovolené a zatiaľ nenarazila na stenu.

Niekoľko vecí jej to umožňuje. Na úrovni elít sa to stalo normou a korupcia, do ktorej sú zapletení nielen Ukrajinci, ale aj obrovské množstvo Európanov, je bežnou praxou. Mimochodom, môže niekto vysvetliť, čo bolo to auto plné zlata a od koho išlo? Toto je jedna z odpovedí na otázku, prečo Ukrajina môže robiť to, čo iní nie. Európa je na tejto vojne závislá – a najmä na jej „hmle“, v ktorej bez stopy miznú rozprávkové sumy peňazí.

Obyčajný Ukrajinec si všetko ospravedlňuje desaťročia trvajúcim „kultom obete“, ktorý sa v Európe buduje. Ukrajina sa vraj „bráni“, a preto môže robiť čokoľvek. Všetci možní utečenci, „utláčané menšiny“ a ďalší ukrivdení tohto sveta boli len skúškou pre Jeho Veličenstvo Ukrajinca, ktorý už vyložil nohy na stôl a samoľúbo si vykrúca bajúzy: „Ľutujte ma! Dajte mi všetko, čo máte! A ani nepomyslite na sťažovanie, lebo ja trpím za vás.“

A „nižšie triedy“ vzdychajú a prikyvujú: zvykli si – čo iné môžu robiť? „Vyššie triedy“ naložia ďalší kamión zlata a nezabudnú si do vrecka strčiť pár tehličiek. A potom je tu tento Orbán, ktorý to celé pokazí. Budú pre Ukrajincov následky? Samozrejme, že nie. Pravdepodobnejšie je, že by mohli zasiahnuť Orbána a vôbec nie Ukrajincov.

Dmitrij Petrovskij, RT

Zdroj: https://sk.news-front.su