Prodejná děvka

🛑 VŠECHNY INFORMACE KLIKNĚTE ZDE 👈🏻👈🏻👈🏻

Prodejná děvka
Užíváme cookies, abychom vám zajistili co možná nejsnadnější použití našich webových stránek. Pokud budete nadále prohlížet naše stránky předpokládáme, že s použitím cookies souhlasíte. Souhlasím Odmítám vše Informace o zpracování osobních údajů
Svazky StB jsou zajímavá věc. Některé prověřené osoby do nich byly údajně zaváděny, aby mohly být do budoucna vydíratelné. I případ Jiřího Bartošky se tomu podobá. Ovšem mohl být Bartoška StBáky vytěžován? A je i nyní ve stejné pozici hloupé prodejné děvky? Nyní údajně čínské víno poje a nám vodu káže.
Vojta Dick Dyk a Jirka Narcis Bartoška | reprofoto: youtube.com
Soudruh z StB musel mít buď smysl pro humor, nebo krycí jméno „Narcis“ muselo o Bartoškovi něco vypovídat. Podle určitých ostrých jazyků nemuseli příslušníci komunistické kontrarozvědky Bartošku ani úkolovat a ani jej nemuseli informovat, že je donašečem, jelikož veškeré informace, které měl pro StB uvést, měl údajně uvést v opilosti a vychloubačně. Proto asi ten „NARCIS“.
Ale zpět k jeho kázání vody a pití čínského vína. S jiným hereckým šaškem s nějakým Dykem pronesli nějakou směšnou výzvu vůči prezidentovi Zemanovi, že z nás dělá jakousi kolonii Číny, ale sám čínské peníze Bartoška rád: „Většina z nás určitě ví, že je Jiří Bartoška mimo jiné také prezidentem Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary, jehož jedním z hlavních sponzorů je také pivovar Lobkowicz, jehož vlastníkem je společnost LAPASAN s.r.o. v níž drží většinový 77,8% podíl čínská společnost China International Group Corporation Limited,“ píše Radek Rozvoral z SPD.
Takže co je to za člověka ten Bartoška. Je to herec a jako takový umí hrát svých rolí a prohlášení: „Naše svobody jsou už delší dobu ohrožovány politickou mocí. Nejvyšší ústavní činitelé v dopise čtyř slibují oddanost Čínské republice. Čínská vláda povýšeně reaguje, že po slovech musí následovat činy. Tato hanba nás vrací do minulosti. K obratu republiky na Východ nemá vedení státu mandát,“ není z jeho pera, to jen jako herec přednesl, jelikož každý kdo jej viděl mluvit z patra ví, že je to ňouma, co si bez naučeného textu ani neškrtne.
Jo a k tomu Vojtěchu Dykovi? No Češi jsou smějící se bestie, takže vtípek na konec. „Pane redaktore, víte co to je anglicky Dick?“ ptá se Miloš Zeman v Hovorech z Lán redaktora ČRo Pokorného. „Tak já vám to tedy řeknu, to je takový čurák,“ usměje se prezident.

Copyright © 2022 Radek Velička . All Rights Reserved.
The Magazine Basic Theme by bavotasan.com .



protiproud.info needs to review the security of your connection before
proceeding.

Did you know companies are using machine learning to help identify and protect against bot traffic?
Requests from malicious bots can pose as legitimate traffic. Occasionally, you may see this page while the site ensures that the connection is secure.

Performance & security by
Cloudflare


StoryEditor Peter Rajčák: Reklama už dávno nie je iba „děvka prodejná“
S Petrom Rajčákom o slovenskej reklame, o jeho prácach, o tom prečo odišiel z MUW Saatchi&Saatchi, ale aj o tom ako zažil to, čo by neprial ani svojmu nepriateľovi.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a dát je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona
MAFRA Slovakia, a.s. je členom skupiny AGROFERT
menuLevel = 2, menuRoute = news/marketing, menuAlias = marketing, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
MAFRA Slovakia, a. s. a jeho partneri využívajú technológiu cookies a iné nástroje behaviorálneho marketingu na zisťovanie Vašich nákupných preferencií, aby sme Vám mohli následne na stránkach našich partnerov ponúknuť tovary a služby, ktoré budú lepšie vyhovovať Vašim preferenciám. Svoj súhlas pre MAFRA Slovakia, a. s. a ďalších príjemcov s využívaním cookies na uvedený účel udelíte kliknutím na „Súhlasím“. Udelený súhlas môžete zmeniť prípadne odvolať prostredníctvom tejto www stránky . Váš súhlas pre jednotlivé účely môžete udeliť alebo odmietnuť v záložke „Spracovanie“. Váš súhlas môžete udeliť/odmietnuť aj jednotlivo pre každého príjemcu prípadne stránku uvedenú v záložke „Zoznam príjemcov“. Súhlas udeľujete na dobu uloženia cookies vo vašom zariadení. Pre bližšie informácie o vašich právach navštívte Pravidlá používania cookies .
Uchovávanie a/alebo prístup k informáciám na zariadení Presné údaje o geografickej polohe a identifikácia prostredníctvom skenovania zariadenia Personalizované reklamy a meranie reklamy Personalizovaný obsah, meranie obsahu, prehľady cieľových skupín a vývoj produktov Zoznam príjemcov
Už viac ako dvadsať rokov pôsobí v reklame, momentálne ako kreatívny riaditeľ v agentúre Effectivity POWERED BY PUBLICIS. Na tohtoročnej súťaži najkreatívnejších reklám Zlatý klinec, získal Peter Rajčák ocenenie Filip, ktorý sa odovzdáva za špeciálny prínos do slovenskej reklamy.
Pri preberaní ocenenia Filip, ktoré sa odovzdáva za špeciálny prínos do slovenskej reklamy ste spomínali, že ste si spolu s kolegami, s ktorými ste študovali históriu, Denisou Pajkošovou a Vladom Kurekom, sľúbili, že nikdy nebudete robiť komerčné veci. Prečo? Pretože keď máte dvadsať a jeden maľuje, druhý píše básne a tretí k nim robí hudbu, tak sa vám to zdá samozrejmé ako slnko. Boli ste učiteľom dejepisu na osemročnom gymnáziu, prečo ste nakoniec predsa len išli do reklamy? Sú to dva dôvody. Ten prvý je, že mňa vždy bavilo písať. Tak ste mohli byť aj novinárom. Ja som aj trochu písal pre Pravdu. Ale nakoniec som sa rozhodol pre reklamu. Mal som vtedy asi 25 a pocit, že reklama ponúka viac možností. A tým druhým dôvodom boli určite peniaze. Pamätám si, ako mi napríklad kúpa električenky urobila drastický zásah do rozpočtu. Aj preto som nedávno veľmi podporoval učiteľov pri ich iniciatíve. Ja si totiž pokojne viem predstaviť, že za iných podmienok by som v školstve zostal.
V čom vám pomáha to, že ste študovali dejepis? Napríklad, že som mal možnosť skúšať z dejepisu režiséra Dana Dekana, ktorému som robil predsedu maturitnej komisie:). Ale vážne. Možno to pomáha pri hľadaní akéhosi príbehu aj pri témach, ktoré s minulosťou nesúvisia. A určite je to výhoda, keď sa rozprávame o tradíciách. V agentúre robíme napríklad pre značku Tchibo, ktorá minulý rok oslavovala 70. výročie svojho vzniku. Dostali sme zadanie pripraviť event. Mne sa okamžite začali vybavovať veci, ktoré sa v roku 1948 v Európe mohli diať. To, čo iní by možno museli googliť, nám vyskakuje ako pop-up okná. Niekedy sa neviem toho zbaviť a otravujem s tým mojich kolegov. Boli ste sa aj súčasťou tohtoročnej poroty Zlatého klinca. Bola tam kampaň, ktorá sa týkala invázie ruských vojsk. Mala priblížiť mladým tieto časy, dokonca sa k nim prihovárala v azbuke. Mali ste tam jednu výhradu voči tomu, že sa z jazyka robí nepriateľ. Áno, pri týchto témach by sme si mali dať pozor, čo je odkazom. Nie je dobré, keď robíme nepriateľa z akéhokoľvek jazyka. Ruština bol síce jazyk okupantov, ale zároveň aj jazyk Dostojevského či Puškina. Ale už sme si to vydiskutovali. Som rád, keď tieto veci sprístupňujeme mladým, len musíme na to nájsť vhodný spôsob. Ako príklad spomeniem Eva stories, denník židovského dievčaťa na Instagrame. Využíva to ich komunikačný kanál, krásne to dokáže zasiahnuť a umožní im to minulé prežiť akoby nanovo.
Je podľa vás dôležité, aby dnes značky vyjadrovali názor, alebo je to iba súčasný trend? Pravdupovediac, keby sme sa takto rozprávali pred desiatimi rokmi, povedal by som, nenakladajme na tú reklamu príliš. Neprojektujme do nej očakávania, ktoré k nej nepatria. Veď je to pri všetkej úcte „děvka prodejná“, ktorá má zvýšiť predaj, a to je všetko. Keď elity neboli práve etalónom cnosti, prečo by to mala riešiť obyčajná reklama, ktorá sa nikdy na nič nehrala? Dnes si to už nemyslím. Žijeme v čase, keď banky, potravinové reťazce či operátori často suplujú úlohu štátu. Nielen prostredníctvom CSR projektov. Samy otvárajú témy, v ktorých naše elity zlyhali alebo sa správajú alibisticky. A idú s kožou na trh, aj keď im to z krátkodobého hľadiska môže priniesť odlev zákazníkov. Napriek tomu to robia. Komunikácia má obrovskú moc a mali by sme s ňou narábať zodpovedne. Nemyslím tým, že reklama má stratiť svoju energiu a drzosť. Pozrite, aké kampane robí napríklad nemecký reťazec Edeka. Možno u nás na to nie sme úplne zvyknutí, ale je to trend a veľmi prospešný. V čom bola prospešná kampaň Absolut-ky? Počul som viacero názorov, poviem vám teda ten môj. My, čo žijeme v našej bubline, považujeme to, čo tvrdí Absolut-ka, za úplne prirodzené. Ako to, že „tento stôl je drevený“. Ale aj vďaka Absolut-ke sme zistili, že stôl, ktorý je drevený, nie je pre časť Slovenska drevený. A to rozprúdilo tú búrlivú diskusiu. A pod povrchom je toho skrytého ešte veľmi veľa. Aj preto ľudia, ktorí žijú bežný život so svojimi deťmi a domácimi miláčikmi, sú schopní písať nenávistné komentáre. Skôr by som sa pýtal, prečo túto tému tak naplno otvoril až alkoholový brand. Poďme k vašim prácam. Ktorú máte najradšej? Mojou srdcovkou je Ekotopfilm festival. Napriek tomu, že je na ňom veľa práce, sebakriticky musím povedať, že by som sa asi tomu tak nevenoval, keby som to nemal tak rád. Projekt je perfektný v tom, že máme slobodu. Na druhej strane, je to neziskový klient a keď chceme urobiť niečo výrazné, musíme hľadať partnerov. Preto sa na to pripravujeme veľmi dlho. A čo sa týka práce? Je ich viac. Pri Faune Antropocénu si veci akoby žili vlastným životom. S režisérom Jonášom Karáskom sme začali pracovať na televíznych spotoch a nakoniec z toho vznikol aj krátky film. Pri Olejovom jazere došlo zasa k výnimočnému spojeniu. Podarilo sa nám dať dokopy hneď niekoľko talentovaných ľudí: režiséra, baletku i hudobníka. Bratislava v tomto nie je Londýn, výnimoční umelci vám nepostávajú na každom rohu, som rád, že sa nám podarilo spojiť to najlepšie. V našich podmienkach sme urobili výnimočnú exekúciu.
Musím sa vás na to spýtať, na sociálnych sieťach sa objavili názory aj s videom, že taká práca tu už v minulosti bola. Áno. Stalo sa nám to, čo neprajem ani tomu najväčšiemu nepriateľovi. Po pol roku príprav sme spustili kampaň. A o dva dni neskôr mi režisér Jonáš Karásek poslal link, ktorý niekto zavesil na stránku Ekotopfilmu. Bolo tam video s rovnakou ideou ako naša labuť. Treba sa však k tomu postaviť čelom, pretože nikto nemôže vylúčiť, že sa mu to raz nestane. Mali sme možno lepšie rešeršovať, ani to však nezaručí, že si nevšimnete niečo, čo vznikne na opačnej strane zemegule. Napísali sme vtedy na facebookovú stránku Ekotopfilmu, informovali klienta a ráno sme zrušili asi tri mesiace pripravovaný event v SND, pretože sme zistili, že aj to už bolo. Mali sme pripravený veľký event, na ktorom mala baletka zatancovať to isté, čo v spote, akurát pred nič netušiacou vypredanou sálou, ktorá čakala na predstavenie Labutieho jazera. Smola. Spot ste však nestiahli. Spot sme nemali prečo stiahnuť. Spot robil svoju službu Ekotopfilmu veľmi dobre a reklamný blok nie je patentový úrad. Množstvo reklám je založených na rovnakej schéme. My sme mali smolu, že naša práca bola príliš výrazná, kritériá na ňu teda boli vyššie. Legitímnou otázkou je, prečo sme to prihlasovali na festivaly. Odpoveď je – kvôli kraftu. Pokojne tu prácu nazvite remakom, ale to, čo je na nej stále výnimočné, je stvárnenie – obraz, hudba i tanec. Myslím si, že sa nám podarilo urobiť skvelé audiovizuálne dielo. A práve v týchto kategóriách práca aj zbiera body. Získala už ocenenia za best direction, best dance, overall production i hudbu. Veľmi dlho ste pracovali s klientom Telekom a boli ste súčasťou aj jednej najoceňovanejšej reklamy na Slovensku Odkazy. V čom vidíte jej výnimočnosť teraz, s odstupom času? Táto kampaň bude mať tento rok desať rokov, preboha (smiech). Dovolím si najskôr uviesť kontext. V tom čase sa rebrandingy spoločností robili tak, že sa nakrútil výpravný minútový spot, vždy niečo spektakulárne. Napríklad dvojitá dúha alebo múry, ktoré sa rozostupovali. Na túto dobu sme v agentúre MUW Saatchi & Saatchi vytvorili niečo prevratné – celý mediálny priestor operátora sme dali k dispozícii ľuďom. Oni si na bilbordoch, čo bol v tom čase asi najviditeľnejší mediatyp, vyznávali lásku a posielali iné odkazy. Pamätám si, že na jednom z nich sa dcéra ospravedlňovala mame, že je tehotná... Ľudia nám ponúkli neskutočný obsah. Pamätám si, že niektorí tomu vyčítali aj škaredosť. Ale bolo to autentické, a to, čo je autentické, to, samozrejme, nie je dokonalé. Táto kampaň bola pre mňa na rok 2009 veľký, inovátorský počin. Pripomína mi to Facebook, ale v tradičných médiách. Presne tak. Dnes je to už pomerne bežná vec. Klient vtedy otočil kameru na ľudí a dal im celý svoj mediálny priestor. Zdanlivo jednoduchá vec, ale to bolo na tom prevratné.
Jedným z vašich klientov je Tchibo, reklamu tvoríte v niekoľkých krajinách Európy. V čom je to iné ? Tchibo je špeciálny klient v tom, že každú kvartálnu kampaň robíme pre tri až šesť krajín. A hľadáme príbehy i lokácie, ktoré musia sedieť na každú z nich. Bratislava a jej okolie sú úžasne fotogenické, no my musíme hľadať zákutia, ktoré musia pripomínať aj Prahu alebo Zürich. Špeciálnym prípadom sú napríklad Vianoce, kde sa vyhýbame tradičným receptom. Rybu síce veľmi dobre poznáme u nás, nie však vo Švajčiarsku, o Turecku ani nehovoriac. Máme však šťastie na klienta, ktorý našej práci rozumie a uľahčuje aj pomerne komplikovaný proces schvaľovania naprieč krajinami. Hoci je Tchibo jasne definovaná značka, stále túži ísť ďalej a ľudí prekvapovať. Preto sa snažíme robiť aspoň drobné zmeny. Napríklad? Momentálne napríklad nečakané žánrové úpravy kampaňového songu. Pred MS v hokeji išla na trh kampaň so zberateľskou edíciou pre Kaufland. Ak ste otvorili knihu a namierili telefón na niektoré obrázky, spustil sa vám videopríbeh. Áno, to síce nie sú žiadne revolučné techniky, ale sme radi, že sa nám podarilo pri tvorbe knihy nakrútiť aj unikátny dokument. Keď som tu mal sesternicu z Kanady, tak som len tak z fóru ukázal jej kanadskému mužovi jamu, kde vyrastali bratia Šťastní. Neveriaco vypliešťal oči. Uvedomil som si, koľko ihrísk, jám či štrkovísk ukrýva takýto príbeh. A tak sme urobili sériu dokumentov, v ktorých sa legendy ako Jožko Golonka, Vinco Lukáč, Peter Bondra, ale i mladší reprezentanti ako Martin Feherváry vrátili na miesta, kde sa učili korčuľovať. A deťom vysvetlili, ako si robili klzisko a opísali podmienky, ktoré neboli bohviečo. Napriek tomu sa z nich stali majstri sveta a opory reprezentácie. Odišli ste z jednej z najväčších agentúr do menšej, ak to tak môžeme povedať. Prečo? Na začiatku som tento plán nemal. Po ôsmich rokoch práce v MUW Saatchi&Saatchi a z toho som sedem rokov práce pre Telekom, som jednoducho potreboval vypnúť. Doprial som si dva mesiace sladkého ničnerobenia. Z MUW Saatchi & Saatchi som odchádzal tak, že som mával reklame, myslel som si, že začnem robiť niečo iné. Ale keď mi do toho začali chodiť ponuky od reklamiek, povedal som si, že to ešte skúsim. Vybral som si intuitívne. Vec, ktorá ma vtedy úplne osviežila, bolo to, že som mal zrazu iných klientov, iných ľudí okolo seba i iné prostredie. Energia, ktorú som si už myslel, že nemám, sa zrazu vrátila. V čom je to iné? Obdobie v MUW Saatchi & Saatchi bola úplná jazda a najlepšia škola, akú som kedy mohol dostať. Je však logické, že pri agentúre, ktorá sa dlhodobo drží v prvej trojke, sa úspech považuje za samozrejmosť. Po čase som potreboval z kola von. V Effe ma bavilo s ľuďmi, ktorých som tam stretol, začať niečo vytvárať. A keď to začalo prinášať výsledky, objavila sa tam úprimná radosť, akú som dlho nevedel nájsť. To ma dokázalo naštartovať. Určite to poznáte, je to čaro prvých vecí. Aj v Effe sa spojilo pár vecí, ktoré do seba zaklapli. Objavil som tam tím, ktorý mal obrovský potenciál a keď prišlo pár ľudí za mnou, vznikla fakt dobrá kapela. Sú skvelí, každý jeden z nich. A pritom často takí skromní, že by ste neverili. Jeden z nich vám aj odmietol dať rozhovor, lebo sa na to necítil. Lukáš, už som ťa menoval, už by si teda mohol. Čo pre vás znamená úspech? Máte Klince, pracovali ste na veľkých klientoch, v najlepších agentúrach... Potrebujem mať z toho, čo robím, dobrý pocit. Nechcem totiž, aby sme tu skĺzli do debaty, že dobrá robota je len práca ocenená Klincom alebo iným festivalom. Dobrá práca je pre mňa aj zdanlivo malá, nenápadná, ale predovšetkým užitočná vec. U nás takto vznikol napríklad „naťahovací leták“, ktorý malou inováciou nahradil množstvo papierových letákov. Alebo promo kampaň, ktorá priniesla deťom do izieb zemepisné mapy. A proaktívne sme vytvorili aj edukatívny web o trvalo udržateľnom rozvoji.
Celý rozhovor s Petrom Rajčákom si prečítate v júnovom vydaní magazínu Stratégie, ktoré bude aj o reklamách, ktoré uspeli na Zlatom klinci, no predovšetkým o najúspešnejších tvorcoch slovenskej reklamy. 
Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku na webe strategie.hnonline.sk. Pre bližšie informácie o vašich právach navštívte Pravidlá používania cookies Svoj súhlas s využívaním cookies pre strategie.hnonline.sk a ďalších príjemcov udelíte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím". Udelený súhlas môžete zmeniť alebo odvolať prostredníctvom tejto stránky.

This person is not on ResearchGate, or hasn't claimed this research yet.
SOUHRN V indikacích nìkterých volnì prodávaných léèiv obsahujících nízké dávky ibuprofenu bývá vedle analgetických a antipyretických úèinkù uvádìna i protizánìtlivá aktivita. Cílem této studie bylo zjistit analýzou odborné literatury z let 1983–2007 zda existují spolehlivé doklady pro protizánìtlivou úèinnost nízkých volnì prodejných dávek ibuprofenu a souèasnì zhodnotit jejich analgetickou a antipyretickou úèinnost. Protizánìtlivý efekt nízkých volnì prodejných dávek ibuprofenu (200–400 mg pro dosi u dospìlých, 5–10 mg/kg u dìtí) byl posuzován podle publikovaných úèinkù na cyklooxygenázu 1 a 2, na humorální markery zánìtu (zejména na hladiny C-reaktivního proteinu) nebo klinické projevy zánìtu. Klinický efekt byl hodnocen pøedevším u revmatoidní artritidy, osteoartrózy, cystické fibrózy a u zánìtu v souvislosti se stomatologickým zákrokem v dutinì ústní. Hodnocení protizánìtlivé aktivity nízkých dávek ibuprofenu ztìžovala rozdílná metodická úroveò a zamìøení klinických studií, rozdílné poèty pacientù, použití rùzných dat a ukazatelù pro srovnání, problémy v hodnocení zánìtu v rùzných klinických studiích, v extrapolaci úèinku dávek ibuprofenu použitých u zvíøat na èlovìka nebo použití S-formy ibuprofenu. Výsledky hodnocení protizánìtlivé aktivity ibuprofenu podle ovlivnìní cyklooxygenáz a humorál-ních markerù zánìtu nepøinesly s výjimkou jediné studie, která hodnotila ovlivnìní hladiny C-reaktivního proteinu po stomatologickém zásahu v dutinì ústní, doklady o protizánìtlivé úèinnosti nízké dávky ibuprofenu. Hodnocení úèinku dávek 5 a 10 mg/kg ibuprofenu u dìtí potvrdilo jejich analgetické a antipyretické pùsobení, ne však protizánìtlivý úèinek. Z posuzovaných 22 prací, které hodnotily dopad léèby ibuprofenem na zlepšení chronických zánìtlivých stavù u revmatoidní artritidy a osteoartrózy, žádná nepotvrdila protizánìtlivý efekt nízkodávkového ibuprofenu. Nebyla nalezena žádná publikace prokazující úèinek nízké dávky ibuprofenu u cystické fibrózy. Hodnocení protizánìtlivé úèinnosti ibuprofenu do 1200 mg/den po chirurgických zákrocích v dutinì ústní potvrdilo dobrý analgetický efekt nízkodávkového ibuprofenu, nikoliv však jeho klinický protizánìtlivý úèinek. Dosud publikovaná data tedy neposkytují dost dokladù pro to, aby se v indikacích pøípravkù s nízkou dávkou ibuprofenu mohlo uvádìt jejich protizánìtlivé pùsobení. Týká se to pøedevším volnì prodejných pøípravkù s obsahem 200 mg ibuprofenu v jedné lékové formì pro vnitøní užití u dospìlých. Klíèová slova: ibuprofen, protizánìtlivá dávka, analgetická dávka, C-reaktivní protein, cyklooxygenázy, revmatoidní artr
18ti letá štětka
Amatéři 1
Děláme to ve čtyřech