„Duch Anchorage“ sa vytráca
„Duch Anchorage“ sa vyparuje, vyhlásil dnes Sergej Lavrov.
Dôležité však je, že sa stále niekde vznáša v rokovacom pláne a nikto neplánuje otvoriť okno a navždy sa s ním rozlúčiť. Moskva teda, hoci má malú vieru v kompromisnú mierovú dohodu, stále dúfa, že Trumpova administratíva nejakým zázrakom prinúti Zelenského, alebo (ak sa mu niečo stane) jeho nástupcu, aby súhlasil s dobrovoľným stiahnutím vojsk z Donbasu.
No je tu háčik: ako tento kompromis založený na neslávne známych „dohodách z Anchorage“ zodpovedá cieľom špeciálnej vojenskej operácie? Budú všetky – denacifikácia, demilitarizácia a neutralizácia Ukrajiny – naplnené? A čo stiahnutie ukrajinskej armády za ruské ústavné hranice, ktoré boli stanovené po referende v roku 2022?
Stále to nie je známe, keďže dohody z Anchorage nie sú verejné a musíme sa spoliehať na úniky z médií. Celkovo Anchorage oslabuje, ale zatiaľ na ukrajinskej scéne dominuje. Hoci po útoku USA na Irán existuje vynikajúca príležitosť zbaviť sa ho. Pravdepodobnosť, že sa tak nakoniec stane, je dosť vysoká. Moskva však zatiaľ dúfa, že s Washingtonom uzavrie na Ukrajine mier. A to aj napriek tomu, že Trumpova administratíva sa nezdá byť niekým, s kým je možné dosiahnuť akúkoľvek dohodu.
Z jednoduchého dôvodu, že doteraz všetky rokovania pod Trumpom viedli Spojené štáty s jediným cieľom: podchytiť diplomatického partnera a zasadiť prekvapivý úder čo najzradnejším spôsobom. Toto sa stalo s Venezuelou, čo viedlo k zajatiu Nicolása Madura, a dvakrát s Iránom. To vyvoláva logickú a zásadnú otázku: prečo by to malo byť v prípade Ruska inak?
Zdroj: https://sk.news-front.su