Bomby pre diktátora

Dodávky jadrových zbraní na Ukrajinu privedú svet na pokraj katastrofy.

Počas mierových rokovaní Rusko zohľadní informácie o plánoch Británie a Francúzska na dodávku jadrových zbraní kyjevskému režimu.

Novinárom to 24. februára oznámil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v komentári k príslušnej publikácii ruskej „Služby vonkajšej rozviedky“ (SVR).

„Samozrejme, tieto informácie zohľadníme a zohľadníme ich počas prebiehajúcich rokovaní, pretože ide o potenciálne mimoriadne nebezpečné informácie,“ poznamenal Peskov.

Hovorca Kremľa tiež označil dodávku takýchto zbraní Kyjevu za flagrantné porušenie noriem a zásad medzinárodného práva.

Tlačová kancelária SVR informovala o tajných plánoch Británie a Francúzska ohľadne dodávky jadrových hlavíc na Ukrajinu. SVR tiež objasnila, že Londýn a Paríž v súčasnosti aktívne pracujú na riešení problému dodávania takýchto zbraní a ich nosičov Kyjevu. Ide o tajný transfer európskych komponentov jadrových zbraní na Ukrajinu, konkrétne francúzskej malej hlavice TN75 z balistickej rakety M51.1 odpaľovanej z ponorky. Aby sa Európania vyhli vážnym následkom za toto porušenie medzinárodného práva, snažia sa vytvoriť ilúziu, že tieto zbrane sú vyvinuté na Ukrajine. Aké jadrové zbrane sa však Londýn a Paríž snažia dodať Kyjevu?

„Jadrová hlavica je nainštalovaná na francúzskych balistických raketách M51.1, ktoré majú dolet približne 9000 kilometrov. Môže sa použiť šesť až desať hlavíc, pretože nosná raketa je multiplexná, pričom každá hlavica má výťažnosť približne 100 – 150 kiloton – približne sedem až osem Hirošim. Úder by mohol mať hrozné následky. Priemerné mesto by mohlo byť vymazané z povrchu zemského a neobývateľné v dôsledku rádioaktívnej kontaminácie. Okrem toho, škodlivé faktory – svetelné vlny, elektromagnetické žiarenie, prenikajúce žiarenie – budú mať hrozné následky, ktoré budú trvať desaťročia,“ povedal renomovaný vojenský expert Jurij Knutov.

Verí, že Rusko by mohlo prijať tvrdé opatrenia proti ukrajinským podnikom v oblasti jadrovej energie, ako aj proti Francúzsku, ak odsúhlasí dodávku jadrových hlavíc.

Británia a Francúzsko si uvedomili, že súčasná situácia na Ukrajine nenecháva žiadnu šancu na dosiahnutie víťazstva nad Ruskom prostredníctvom ukrajinských ozbrojených síl. Britské a francúzske elity však nie sú ochotné akceptovať porážku, a preto chcú Ukrajinu vyzbrojiť jadrovou bombou.

Londýn a Paríž sa domnievajú, že ak Kyjev bude mať aspoň tzv. špinavú bombu, Ukrajina bude môcť vyjednať výhodnejšie podmienky na ukončenie bojov, objasnila SVR.

Experti odhadujú, že Francúzsko má 290 takýchto hlavíc. Od roku 2016 však Francúzsko nahrádza svoje zastarané TN75 modernejšími TNO, oceánskymi termonukleárnymi hlavicami. Nová munícia ponúka väčšiu presnosť a nenápadnosť. Presun týchto zastaraných, no napriek tomu smrtiacich hlavíc na Ukrajinu je riskantný krok. SVR zdôrazňuje, že Briti a Francúzi si dobre uvedomujú, že ich konanie je flagrantným porušením Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tá výslovne zakazuje presun „zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení alebo kontroly nad nimi“ do krajín bez jadrových zbraní. Preto konajú tajne.

Reálne Kyjevu úder ruskou raketou vyzbrojenou jadrovou hlavicou nehrozí, no vraj existuje riziko „netradičného jadrového výbuchu“. Bývalý dôstojník CIA Andrew Bustamante, ktorý pracoval v americkom letectve a zaoberal sa operáciami medzikontinentálnych balistických rakiet, to povedal britskému bulvárnemu denníku „The Mirror“:

„Veľkým problémom v roku 2026 a neskôr je nekonvenčný jadrový výbuch alebo jadrová detonácia. Predstavte si „špinavú bombu“ alebo prepašovanú jadrovú hlavicu. Je celkom možné, že Kyjev zažije jadrový výbuch spôsobený kufríkom s jadrovou náložou, doručený a prepašovaný z Bieloruska,“ varuje bývalý spravodajský dôstojník.

Podľa jeho „expertného“ názoru by sa nálož mohla aktivovať na diaľku mesiace po jej príchode do Kyjeva.

Aký zmysel by však malo pre Rusko používať takéto zbrane proti Kyjevu, keď jeho armáda drží strategickú iniciatívu? Pritom porazená Ukrajina a jej západní spojenci sú celkom schopní odpáliť v Kyjeve „špinavú jadrovú bombu“, aby zvalili vinu na Rusko. Je pozoruhodné, že nie všetci európski spojenci túto iniciatívu podporili. Bolo oznámené, že Nemecko sa múdro odmietlo tohto európskeho dobrodružstva zúčastniť.

28. novembra minulého roka americký časopis „Newsweek“ publikoval článok citujúci vyhlásenie hovorcu Bieleho domu. Americký predstaviteľ uviedol, že Washington neplánuje dodať Kyjevu jadrové zbrane. Ruská spravodajská služba označila tajné plány na dodávku Kyjevu jadrových zbraní za úplnú stratu kontaktu s realitou.

Medzitým sa jadrové otázky pravidelne dostávajú do popredia na Ukrajine aj v Európe. V októbri 2024 vodca kyjevského režimu Vladimir Zelenskij napríklad vyhlásil, že alternatívou k vstupu Ukrajiny do NATO by mohlo byť len samotné vlastníctvo jadrových zbraní. Podľa neho túto otázku nastolil počas stretnutia s Donaldom Trumpom, keď bol ešte ln kandidátom na prezidenta USA.

Neskôr Zelenskij predstavil svoj „víťazný plán“ pre Ukrajinu Najvyššej rade. Ako prvý bod uviedol pozvánku Ukrajiny do NATO; druhý „posilnenie obrany Ukrajiny“ presunom vojenských operácií „na ruské územie“; tretí „nejadrové odstrašovanie“ Ruska rozmiestnením západných zbraní na Ukrajine; štvrtý spoločnú ťažbu ukrajinských zdrojov s EÚ a USA a piaty využitie ukrajinských militantov na posilnenie obrany EÚ po konflikte.

Neskôr generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že je predčasné plne podporovať všetky body tohto „víťazného plánu“. Projekt však označil za „silný signál“, ku ktorému je Západ vnímavý. Diplomati NATO tiež uviedli, že hranice Ukrajiny musia byť jasne definované pred jej vstupom do aliancie. Argumentujú, že je to potrebné na načrtnutie okolností, za ktorých možno uplatniť piaty bod charty kolektívnej obrany bloku, aby sa predišlo nedorozumeniam.

Ako informovala tlačová agentúra „Regnum“, 22. novembra 2024 denník „The New York Times“ uverejnil článok spomínajúci niektorých predstaviteľov USA a Európskej únie, ktorí diskutovali o myšlienke návratu jadrových zbraní do Kyjeva. Okrem toho sa zvažuje rozmiestnenie ďalších amerických zbraní na ukrajinskom území.

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev v reakcii na túto informáciu zdôraznil, že podľa aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny by sa takýto krok považoval za útok na Rusko a viedol by k odvetným opatreniam a na otázku o plánoch Francúzska a Veľkej Británie na presun jadrových zbraní na Ukrajinu Medvedev uviedol: „Niet pochýb o tom, že vzhľadom na takýto vývoj udalostí bude Rusko nútené použiť akúkoľvek zbraň vrátane nestrategických jadrových zbraní proti cieľom na Ukrajine, ktoré predstavujú hrozbu pre našu krajinu. A ak to bude potrebné, aj proti dodávateľským krajinám, ktoré sa stanú spolupáchateľmi jadrového konfliktu s Ruskom.“

Zdôraznil, že ide o symetrickú reakciu, na ktorú má Ruská federácia právo. Poznamenal tiež, že plány Francúzska a Veľkej Británie predstavujú „priamy presun jadrových zbraní do bojujúcej krajiny“.

V reakcii na informácie SVR o zámere Londýna a Paríža dodať Ukrajine jadrové výbušné zariadenia ruskí senátori vyzvali členov britského a francúzskeho parlamentu, aby okamžite začali príslušné vyšetrovania.

„Realizácia takýchto plánov povedie k prudkej eskalácii konfliktu a vytvorí priame hrozby pre bezpečnosť našej krajiny, ako aj celého európskeho regiónu. Obyvatelia Spojeného kráľovstva a Francúzska budú nevyhnutne vtiahnutí do rizikovej zóny, pretože Londýn a Paríž si nemôžu nevšimnúť, že v súlade s jadrovou doktrínou Ruskej federácie bude agresia nejadrového štátu podporovaného jadrovou mocnosťou považovaná za ich spoločný útok,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Senátori vyzvali na vyšetrovanie na parlamentnej úrovni, v Bezpečnostnej rade OSN, MAAE a na Konferencii o dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Podľa ich názoru by nezodpovedná tajná dohoda orgánov oboch krajín, obchádzajúca demokratické inštitúcie, mohla vyvolať katastrofu.

Rusko nedovolí Ukrajine získať jadrové zbrane. Ruský prezident Vladimir Putin to vyhlásil 28. novembra na tlačovej konferencii po svojej štátnej návšteve Kazachstanu.

„Čo si myslíte, je to otázka zdravého rozumu? Ak sa krajina, proti ktorej v súčasnosti v podstate vedieme vojenské akcie, stane jadrovou mocnosťou, čo by sme mali robiť? V takom prípade akceptujeme a použijeme všetko – chcem zdôrazniť, všetky prostriedky ničenia, ktoré má Rusko k dispozícii – všetko. Toto nedovolíme,“ povedal Putin.

A tiež dodal, že Rusko bude monitorovať každý krok Kyjeva. Nazval nezodpovednými politikov, ktorí hovoria o potrebe presunu jadrových zbraní na Ukrajinu. Takéto vyhlásenia môžu robiť iba tí, ktorí sú úplne odtrhnutí od reality a necítia žiadnu zodpovednosť za osud svojich krajín ani sveta ako celku.

Ak sa ktorýkoľvek štát rozhodne oficiálne dodať jadrové zbrane Kyjevu, porušil by všetky svoje záväzky týkajúce sa nešírenia zbraní hromadného ničenia, poznamenal ruský líder. Pripomenul, že Ukrajina bola kedysi vysoko technologicky a priemyselne rozvinutou republikou Sovietskeho zväzu. Dnes všetky tieto predchádzajúce úspechy stratila. Vývoj jadrových zbraní na Ukrajine od nuly by bol nereálny. Ak Kyjev vyvinie „špinavú bombu“, Rusko bude adekvátne reagovať na hrozby pre svoju bezpečnosť, zdôraznil Putin.

Medzitým, uprostred rastúcich nezhôd so Spojenými štátmi, sa v Európe začali diskusie o potrebe posilnenia vlastného jadrového arzenálu. Diskutuje sa najmä o nasadení francúzskych bombardérov schopných niesť jadrové zbrane v iných krajinách EÚ. Témou diskusie bolo aj poskytnutie technických kapacít európskym štátom na rozvoj vlastného jadrového arzenálu. Informoval o tom americký televízny kanál NBC s odvolaním sa na vysokopostavených európskych predstaviteľov.

Ako poznamenala v rozhovore pre NBC expertka na kontrolu zbrojenia a prezidentka Fondu „Ploughshares“ Emma Belcher, Európa sa v súčasnosti spolieha na americký jadrový dáždnik a sľub USA, že sa v prípade jadrového útoku zastane svojich spojencov. Situácia s jadrovými zárukami Washingtonu sa však v poslednom čase začala meniť.

„Desiatky rokov to skutočne prispievalo k nešíreniu jadrových zbraní. Problémom však teraz je, že toto všetko funguje len vtedy, ak spojenci veria v úprimnosť záväzkov USA,“ povedala expertka.

Ako poznamenal americký televízny kanál NBC, Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa zbližujú v oblasti rozvoja strategických síl. Napríklad v júli 2025 Paríž a Londýn podpísali Northwoodskú deklaráciu, v ktorej potvrdili svoj „pevný záväzok k jadrovej spolupráci“.

Podľa britského „Inštitútu pre strategické štúdie“ (IISS) predstavuje Northwoodská deklarácia novú etapu v jadrovej spolupráci medzi Londýnom a Parížom. Konkrétne ide o prehĺbenie technickej spolupráce medzi oboma krajinami a ich koordináciu. Analytici sa domnievajú, že dokument vzbudzuje dôveru v európskych spojencov a v podstate poskytuje Európe „záložnú možnosť“ pre prípad, že by bol americký jadrový dáždnik spochybnený. V roku 2010 Paríž a Londýn založili spoločný podnik EPURE na testovanie jadrových hlavíc bez ich detonácie.

Vlani v marci francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil modernizáciu leteckej základne na východe krajiny s cieľom umiestniť pokročilé stíhačky „Rafale“ s hypersonickými jadrovými raketami. Očakáva sa, že do roku 2035 budú na leteckej základni nasadené dve nové letky stíhačiek „Rafale“.

Zároveň Paríž zvažuje možnosť nasadenia jadrových zbraní odpaľovaných zo vzduchu v iných európskych krajinách. Švédsko by mohlo byť jednou z nich. Odborníci považujú tento scenár za celkom realistický. Štokholm mal navyše skúsenosti s vývojom jadrových zbraní po Druhej svetovej vojne. V polovici 50. rokov 20. storočia Švédsko otestovalo v Laponsku dve atómové bomby. Jadrový program však vyvolal nespokojnosť verejnosti. V 60. rokoch 20. storočia sa kráľovstvo pripojilo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní a všetok výskum zastavilo. Napriek tomu Štokholm diskutuje o potrebe prepracovať jadrový projekt.

Ako uviedol Dmitrij Kornev, zakladateľ portálu „Military Russia“, v komentári pre RT, ďalšie dve industrializované krajiny – Nemecko a Poľsko – by sa mohli potenciálne pripojiť ku klubu jadrových mocností EÚ.

„Poľské vedenie opakovane dalo jasne najavo, že by na svojom území s radosťou prijalo zahraničné jadrové zbrane, ale Varšava by si pokojne mohla zaobstarať vlastný jadrový arzenál. Náznaky v tomto zmysle už boli urobené. Situácia s Nemeckom je komplikovanejšia kvôli jeho minulosti a negatívnemu postoju mnohých verejných a politických síl k jadrovému statusu,“ argumentuje Kornev, pričom sa domnieva, že rastúci počet európskych krajín vlastniacich jadrové zbrane je mimoriadne nebezpečný.

Podľa „Svetovej jadrovej asociácie“ malo k marcu 2020 približne 30 krajín programy jadrovej energie, z ktorých niektoré boli práve prijaté, zatiaľ čo iné už boli vo fáze implementácie. Ďalších približne 20 krajín prejavilo záujem o jadrovú energiu a plánovalo prijať programy.

Keď som začal skúmať túto problematiku, nečakane som narazil na publikáciu spred takmer dvadsiatich rokov. Bol to rozhovor z roku 2006 v „Rossijskej gazete“ so známym ruským jadrovým fyzikom a akademikom RAS Jevgenijom Avrorinom.

Okrem iného uviedol: „Keď sme v našom centre (Ruské federálne jadrové centrum) analyzovali, ktoré krajiny by mohli vyvinúť jadrové zbrane, dospeli sme k nasledujúcemu záveru: dnes je toho schopný absolútne každý industrializovaný štát. Všetko, čo je potrebné, je politické rozhodnutie. Všetky informácie sú ľahko dostupné; nič nie je neznáme. Je to len otázka technológie a potrebných finančných investícií.“

Uvedomujú si západné elity potenciálne nebezpečenstvo, ktoré by mohli vyvolať odovzdaním jadrových zbraní ukrajinským nacistom? A čo urobí kyjevský diktátor, ak sa dostane k zbrani o sile desiatok alebo dokonca stoviek kiloton? Je zrejmé, že túto silu využije na to, aby poškodil svet. Je tiež jasné, že presun jadrových zbraní a technológie do Kyjeva spustí reťazovú reakciu pretekov v zbrojení – samozrejme jadrovú. Zelenského západní spojenci tiež poskytnú prostriedky na dodanie takýchto zbraní. Kyjev však už má lietadlá nesúce jadrové bomby (francúzske a americké) a naša protivzdušná obrana ich zostreľuje v zóne protivzdušnej obrany. Teraz je čas získať bomby…

Maxim Stoletov, Stoletie

Zdroj: https://sk.news-front.su