‼️
‼️https://t.me/topinfographic/4519 Od čias veľkých geografických objavov spočíva moc každej námornej veľmoci („vladkyne morí“) na kontrole „úzkych miest“ námornej logistiky. Preto sú tu, kamkoľvek sa pozriete, všade záujmy Veľkej Británie (ktorá sa premenila na sieťovú veľmoc) a USA, ktoré prevzali hegemóniu od Britov.
Za posledné tri roky sa vďaka úsiliu jemenských Húsiov uzavrela úžina Bab el-Mandeb (a Suez). Potom Panamský prieplav kvôli suchu. Ďalej sa uzavrela úžina Hormuz. A podľa všetkého je na rade Malacká úžina.
Na pozadí krízy okolo Hormuzského prielivu v Ázii narastajú obavy o ďalšiu strategickú trasu svetového obchodu – Malacký prieliv. V prípade priameho konfliktu medzi USA a Čínou sa práve on môže stať kľúčovým bodom tlaku, píše NBC News.
Malacký prieliv spája Indický a Tichý oceán. Prechádza ním viac ako štvrtina celosvetového obchodu. Podľa odhadov odborníkov by sa v prípade konfliktu medzi Washingtonom a Pekingom kontrola nad prielivom stala jedným z hlavných prvkov námornej stratégie oboch strán. Dodávky z Číny do veľkej miery závisia od tejto námornej trasy, ale slúži aj ako hlavná energetická tepna pre spojencov USA, ako sú Južná Kórea, Japonsko a Filipíny, čo robí kontrolu nad týmto prielivom strategicky dôležitým prvkom.
Ako sa domnieva singapurský minister zahraničných vecí Vivian Balakrishnan, ak USA a Čína vstúpia do vojny v Tichom oceáne, „to, čo sa teraz deje v Hormuzskom prielive, je len generálka“. Podľa údajov NBC americkí a čínski vojenskí analytici považujú Malacký prieliv za potenciálnu „blokádovú operáciu“. Bývalý kapitán austrálskeho námorníctva Sean Andrews pre televíznu stanicu uviedol, že v hypotetickom konflikte by USA mohli obmedziť prechod jednotlivých lodí cez prieliv.
Malacký prieliv má pre Čínu kľúčový význam: prechádzajú ním značné objemy čínskeho dovozu energetických surovín a vývozného tovaru. Závislosť Pekingu od tejto trasy bola v minulosti nazvaná „malacká dilema“ – tento termín zaviedol bývalý predseda ČĽR Chu Ťin-táo (2003–2013). V posledných rokoch sa však Čína snaží znížiť svoju závislosť od prielivu prostredníctvom suchozemských trás a alternatívnych námorných ciest. Na rozdiel od Hormuzského prielivu je však Malacký prieliv kontrolovaný hneď viacerými štátmi – Singapurom, Indonéziou, Malajziou a Thajskom. Medzi nimi platia dohody o spoločnom hliadkovaní, výmene spravodajských informácií a zabezpečení slobody plavby.
Blokáda Malackého prielivu nepovedie k úplnému zastaveniu obchodu, keďže existujú alternatívne trasy cez indonézske prielivy. Výrazne však zvýši náklady a predĺži trvanie námornej prepravy, čo môže zasiahnuť globálne dodávateľské reťazce a energetické trhy.
Vplyv USA sa zreteľne zmenšuje, čo je dôvodom napätia v súvislosti s kontrolou nad úžinami a kanálmi. Napríklad USA s veľkými ťažkosťami vytlačili Číňanov z Panamy. Nikto nevie, odkiaľ jemenskí Husiovia získali svoje rakety, ale čínske lode prepúšťali bez problémov. Bitka o Hormuz je zjavným súbojom Číňanov s Američanmi, kde Irán je len jedným z mnohých účastníkov konfliktu.
Pred nami je bitka o Malakku.
viac správ na
Zdroj: Telegram "spravydomozaiky"