Čo obsahuje Matovičov „veľký tresk“ v daniach a odvodoch

ZUZANA KOLLÁROVÁ

MIRO KERN

MARIANNA ONUFEROVÁ

• Ministerstvo financií chystalo podľa dokumentu, ktorý má Denník E k dispozícii, zmeny v daniach a odvodoch spolu so zvýšením podpory na nezaopatrené deti. Jeho pravosť potvrdilo viacero zdrojov.
• Náčrt reformy obsahoval zvýšenie sadzby DPH z 20 na 25 %, ale aj výpočet odvodov a daní zo superhrubej mzdy a rušenie daňových a odvodových výnimiek.
• Minister financií Igor Matovič poprel, že by DPH mala stúpnuť až na 25 %, potvrdil však, že zvýšiť sa môže. Potvrdil aj zámer zvýšiť podporu rodinám s deťmi na 200 eur na dieťa a zjednocovať sadzby daní a odvodov. Ako bude zvýšené výdavky financovať, chce zverejniť neskôr.
• Pôvodný neoficiálny plán s DPH 25 % by bol v koalícii v navrhovanej podobe ťažko priechodný. Nové zámery ministra financií nechceli koaličné strany príliš komentovať, odvolávali sa na nedostatok informácií.

Aktualizované o vyjadrenia Igora Matoviča a ďalšie reakcie.

Zvýšenie DPH na 25 percent a zvýšenie príspevku na nezaopatrené deti je len časťou veľkých zmien, ktoré chystalo ministerstvo financií. Základné kontúry reformy pod názvom Veľký tresk pripravil Inštitút finančnej politiky. Legislatívnu podobu zmenám v minulých dňoch dostala za úlohu pripraviť daňová a colná sekcia na ministerstve financií.

Jej text má Denník E k dispozícii, pravosť dokumentu potvrdili viacerí pracovníci rôznych sekcií ministerstva. Ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) redakcia požiadala o komentár alebo podrobné vysvetlenie zámerov reformy. Ten znova nereagoval a zvolal tlačovú besedu na 16.00 h.

Politická dohoda na tejto reforme zatiaľ neexistuje. Keďže počíta s nárastom základnej sadzby DPH na 25 percent, jej priechodnosť v navrhovanej podobe je málo pravdepodobná. Igor Matovič na tlačovej besede povedal, že nejde o definitívny návrh ministerstva, určite podľa neho nenavrhne rast sadzby DPH na 25 percent. Všeobecne však rast DPH potvrdil.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Matovič na tlačovej besede povedal, že chce zvýšenie detských prídavkov a daňových bonusov o zhruba 150 eur na dieťa. To bude podľa neho stáť ročne okolo 2,5 miliardy eur. Tieto peniaze chce minister získať sčasti zvýšením iných daní a sčasti by to malo byť deficitné.

Navrhovaná reforma, ktorej kontúry má Denník E k dispozícii, však obsahuje zmeny v daňovom mixe a v jednotlivých daniach, ktoré by mohli prejsť aj bez veľkých zmien v DPH a v rodinnej politike.

Zrušiť by sa mala aj veľká časť daňových výnimiek, ale napríklad aj paušálne výdavky pre SZČO. Aj zrušenie výhod pre SZČO Matovič na tlačovej besede potvrdil.

Základné body veľkej daňovo-odvodovej reformy

Mzdy: Odvody a dane by sa mali vypočítavať zo superhrubej mzdy.

Odvody: Bude ich platiť len zamestnanec (25 %), a nie zamestnávateľ. Pôjde o jeden odvod, v ktorom by malo byť sociálne aj zdravotné poistné. Zrušia sa odvodové výnimky a odvody sa budú platiť zo všetkých príjmov.

Daň z príjmu: Fyzické osoby aj firmy budú platiť daň z príjmov 20 %. Zrušiť by sa mali všetky nezdaniteľné časti základu dane, výnimky, znížené sadzby a úľavy na dani z príjmu fyzických aj právnických osôb vrátane paušálnych výdavkov.

Zmeny v rodinnej politike: Prídavok na dieťa a daňový bonus by sa mali zlúčiť. Minimálna dávka na dieťa (pôvodne prídavok na dieťa) sa zvýši na 100 eur za mesiac a nárok budú mať len nezaopatrené deti do 18 rokov. Zruší sa príspevok pri narodení dieťaťa a taktiež rôzne sociálne príspevky pre deti.

Rodiny pracujúcich rodičov budú môcť dostať navyše daňový bonus, ktorý môže dávky na deti aj zdvojnásobiť.

Zvýši sa základná sadzba DPH z 20 na 25 %. Znížené sadzby DPH na potraviny a lieky ostanú, zrušia sa znížené sadzby DPH na ubytovanie, knihy a dennú tlač.

Politika trhu práce: Zamestnávateľom by sa mali kompenzovať mzdové náklady na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a zdravotne ťažko postihnutých.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak hovorí, že o zvyšovaní rodinných prídavkov s Igorom Matovičom či ministerstvom financií diskutujú niekoľko mesiacov. Podľa Krajniaka by 200 eur mohlo byť „za istých okolností“ reálna suma. „Otázkou je, nakoľko posilnenie prorodinnej politiky musí byť vykrývané inými príjmami a nakoľko môže byť deficitné. Toto je debata, ktorú vedieme.“

Milan Krajniak totiž myslí, že zvýšenie príspevkov na deti pre pracujúcich rodičov môže podporiť ich ekonomickú aktivitu. „Pokiaľ bude podmienkou zvýšených príspevkov to, že pracujete, znamenalo by to, že mnohí ľudia, ktorým sa nevyplatí zlegalizovať svoj príjem, to urobia, lebo tým ich príjem stúpne oveľa viac. A to môže byť motiváciou aby ľudia zoficiálnili svoj príjem, čo môže mať veľký prínos aj pre štátny rozpočet.“

Podpredseda Sme rodina však vraví, že s Matovičom o konkrétnom zvýšení DPH nehovoril, lebo najprv musia nastaviť cieľovú sumu, akou chcú prorodinné opatrenia podporiť, a až potom chcú hľadať krytie. „Celý čas sa ale bavíme o tom, že sa celkové daňovo – odvodové zaťaženie nesmie zvýšiť, práve naopak, scenáre, o ktorých sme sa rozprávali, boli zatiaľ také, že by sa celkové daňovo – odvodové zaťaženie znížilo.“

Krajniak vraví, že súhlasí s princípom, aby boli dvaja ľudia, ktorí majú rovnaký príjem za rovnakú prácu, aj rovnako zdanení. „O tomto princípe sme sa bavili a považujem ho za správny.“ Tiež hovorí, že interný materiál ministerstva financií, ktorý sa týka daňovo – odvodovej reformy a zverejnil ho Denník N, nikdy nevidel.

Ďalší zástupcovia koalície boli stručnejší. Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová aj šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová chcú vidieť najprv podrobnosti návrhu. Obe strany sa predtým stavali proti zvýšeniu daní, SaS tlačí v parlamente aj na zakotvenie daňovej brzdy do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Ako by sa mali zmeniť odvody

Návrh reformy ministerstva financií pripravený za Matoviča pripomína Sulíkov odvodový bonus.

Odvodová povinnosť by bola celkovo nižšia, no ministerstvo financií vo vlastnom materiáli hovorí, že nižšie odvodové zaťaženie si zároveň vyžiada kompenzácie výpadkov odvodov na strane štátu z vyššej dane z príjmu fyzických osôb.

Odvody by mal platiť len zamestnanec.

Dnes odvádza zamestnanec z hrubej mzdy do Sociálnej poisťovne 9,4 % a do zdravotnej 4 %. Zamestnávateľ dnes platí do Sociálnej poisťovne 25,2 % a do zdravotnej 10 %.

Zamestnanec by v jednom odvode odviedol zo superhrubej mzdy 25 %. Tento odvod by sa rozdelil medzi sociálnu a zdravotnú poisťovňu.

SZČO by odvádzala odvody vo výške 20 %. Zrušia sa takisto povinné minimálne zdravotné odvody.

Na odvodoch síce zamestnanec zaplatí menej, zároveň sa však zrušia výnimky, úľavy a odvodové odpočítateľné položky (na zdravotné poistenie, pre brigádnikov a dôchodcov).

Novinkou by malo byť to, že odvody by sa mali platiť zo všetkých príjmov, teda aj tých pasívnych. To si pamätáme z obdobia, keď bol ministrom Jozef Mihál, ktorý zaviedol platenie odvodov z príjmu z prenájmu. Napokon sa to zrušilo, ale dnes sa napríklad naďalej platia zdravotné odvody z príjmu z predaja nehnuteľností. Ak teda predáte stavebný pozemok, byt, chatu, dom a nevlastnili ste ho 5 rokov, príjem zdaníte a zaplatíte z neho (z vymeriavacieho základu po odpočítaní výdavkov) aj 14 % do zdravotnej poisťovne.

Ako chcú namixovať daň

Fyzické a právnické osoby (firmy) by mali platiť rovnako vysokú daň 20 %. Ministerstvo financií však sľubuje, že celkové efektívne daňovo-odvodové zaťaženie by sa nemalo zvyšovať. Pri zamestnancovi by malo byť 45 % (25 % odvod + 20 % daň) a pri SZČO bude 40 % (20 % odvod + 20 % daň).

Viac by sa mal zdaňovať kapitál. Dnes sa platí daň z dividend 7 % alebo 35 % (zahraničný nezmluvný štát).

Zaťaženie firmy by malo byť po novom 32 % (20 % daň z príjmov + 15 % daň z dividendy).

Pre SZČO a firmy by sa mal zaviesť superodpočet na produktívne investície smerujúce do priemyslu 4.0. Tento návrh je už prediskutovaný v tíme poradcov na ministerstve financií. Inštitút finančnej politiky mal spolu so sekciou daní rozpracovať jeho vplyv na štátny rozpočet. Vypracované sú už viac ako pol roka aj konkrétne legislatívne návrhy. Na jeho zavedenie chýba len politické rozhodnutie.

Zrušiť by sa však mali aj všetky nezdaniteľné časti základu dane, výnimky, znížené sadzby a úľavy na dani z príjmu fyzických aj právnických osôb.

Živnostníci by už nemohli optimalizovať tak ako doteraz, keďže návrh počíta so zrušením paušálnych výdavkov.

Darovať daň by po novom mohli len fyzické osoby, pričom sadzba asignácie sa zníži na 1,5 %. Ministerstvo financií hovorí, že vzhľadom na nárast výberu dane z príjmu sa celková asignovaná čiastka pre neziskový sektor zvýši.

Priblíži sa zdanenie rôznych druhov príjmov prostredníctvom jednotného vymeriavacieho základu pre všetky príjmy.

Z každého príjmu sa bude platiť odvod aj daň:

• Daň z dividendy 15 %, po odpočítaní zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby zodpovedá celkovému zaťaženiu dividend vo výške 32 %.
• Pasívne príjmy budú mať 20 % daň a 25 % odvod (efektívne zaťaženie 45 %).
• Zrážková daň bude 20 % a odvod 25 % (efektívne zaťaženie 45 %).

Ako by mali vyzerať dávky pre rodiny

Dnes dostáva rodič na dieťa každý mesiac prídavok 25,50 eura. Okrem toho si môže rodič znižovať daň o daňový bonus, zamestnanec mesačne, živnostník v daňovom priznaní v marci.

Prídavok na dieťa a daňový bonus sa majú zlúčiť do jednej novej dávky.

Minimálna dávka na dieťa (dnes prídavok na dieťa) sa zvýši na 100 eur na mesiac. Dostanú ho len nezaopatrené deti do 18 rokov. Súčasne sa má zrušiť príspevok pri narodení dieťaťa a takisto rôzne sociálne príspevky pre deti.

S platom rastúci príspevok (dnes daňový bonus na dieťa) sa zvýši na 100 eur na prvé dieťa a 200 eur na druhé a ďalšie deti. Zároveň sa ruší podmienka minimálneho príjmu, zároveň však rodič bude môcť čerpať nový daňový bonus len do výšky odvedených daní a odvodov, teda do výšky 45 % z nákladov práce alebo 40 % zisku SZČO. Príjem pre daňový bonus sa hodnotí od prvého zarobeného eura. Uplatňovanie bude na úrovni rodiny.

Príklad: Rodina s 1 dieťaťom má nárok mesačne na prídavok 100 eur do 18 rokov dieťaťa. Ak rodič pracuje a jeho cena práce je 1352 eur (1000 hrubá mzda), tak má nárok na ďalších 100 eur ako daňový bonus. Spolu tak dostane na dané dieťa 200 eur mesačne (Obrázok 1).

Dávky v hmotnej núdzi po novom

Dnes je systém dávok v hmotnej núdzi komplikovaný. Mala by ho nahradiť základná dávka 100 eur na mesiac na dospelú osobu. Jej výška sa však bude znižovať o 5 % vlastného príjmu (predpoklad ročného zúčtovania nároku), čo znamená, že bude postupne klesať až do ceny práce 2 000 eur.

Nárok na dávku vzniká pre všetkých pracujúcich dospelých, nepracujúci majú nárok len vtedy, ak nepoberajú iné príjmy (dôchodky, rodičovský, materská, dávka v nezamestnanosti).

Príklad: Osoba s hrubou mzdou 1000 eur má cenu práce 1352 eur. Pri tejto mzde má nárok na základnú dávku 32 eur (1352 * 5 % = 32 eur).

V rámci rodinnej politiky by sa malo overovať, aké dane a odvody rodičia zaplatili. Pri 45 % strope na daňový bonus a pri cene práce 1352 eur je maximálny možný limit pre daňový bonus 608 eur (1352 x 45 %), čo znamená, že aj pri druhom dieťati by mal rodič nárok na plný daňový bonus 300 eur. Pri minimálnej mzde 646 eur a dvoch deťoch by nárok klesol na 400 eur (namiesto 500 eur).

DPH a iné dane

Vypustený „balónik“ o možnom zvyšovaní DPH z dnešných 20 na 25 % v skutočnosti nebol len jedným náhodne vypusteným číslom. Počíta s ním aj návrh „veľkého tresku“.

Základná sadzba DPH je dnes 20 %. Znížená sadzba 10 % sa platí pri základných potravinách, ako je chlieb, mlieko, mäso, ryby, vybraná časť zeleniny a ovocia (zemiaky, uhorky, jablká). S nižšou DPH kupujeme aj lieky, knihy a dennú tlač.

Počas pandémie platí do konca júna aj nulová sadzba DPH na respirátory typu FFP2 a FFP3.

Zvýšiť by sa mala podľa návrhu základná sadzba DPH z 20 na 25 %, znížené sadzby DPH na potraviny a lieky ostanú nezmenené, no zrušia sa znížené sadzby DPH na ubytovanie, knihy a dennú tlač.

Plošné zvýšenie DPH by znamenalo zdraženie všetkých tovarov a služieb. Zasiahlo by všetky domácnosti a mohlo by viesť k čiastočnému zníženiu spotreby a k spomaleniu ekonomického rastu. Dnes majú DPH 25 % napríklad v Dánsku či vo Švédsku. Najviac, až 27 %, platia na DPH v Maďarsku.

Ministerstvo chce zrušiť všetky výnimky, ktoré dnes platia pri zdaňovaní práce. Zrušiť sa mali aj vybrané daňové výdavky spolu v objeme 350 miliónov eur. Sem patria napríklad znížené sadzby na DPH, výnimky v korporátnej dani, fakultatívne energooslobodenia v spotrebných daniach, oslobodenie vybraných skupín od platenia koncesionárskych poplatkov.

Čo by ešte malo nasledovať

Súčasťou reformy by malo byť zavedenie „aktívnych výdavkových politík trhu práce.“ Tie by mali zamestnávateľovi nahradiť náklady, ktoré má vtedy, ak zamestná dlhodobo nezamestnaného alebo zdravotne ťažko postihnutého. Výška dotácií by mala závisieť aj od miery invalidity.

Čo v návrhu nie je

Diskusiu o daňovo-odvodovej reforme začal ešte Eduard Heger ako minister financií. Mal v pláne zásadným spôsobom zmeniť, vlastne zvýšiť zdaňovanie nehnuteľností. K tomu však musia existovať cenové mapy, aby sa nestalo, že vysokú daň budú platiť penzisti za veľké, ale staré domy. Asi neexistujú, aj preto túto zmenu v koncepcii nenájdete.

Na návrh zmien vo „veľkom tresku“ stačí dohoda v koalícii a tri novely zákonov, ktorými sa zmení DPH, daň z príjmov a sociálne poistenie.

Čo by sme mali vidieť na výplatnej páske

Na výplatnej páske dnes vidí zamestnanec hrubú mzdu, teda sumu peňazí za svoju prácu ešte pred zdanením. Z hrubej mzdy sa odvádzajú odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Platí ich zamestnávateľ i zamestnanec.

Platenie odvodov a daní si môžeme ilustrovať na minimálnej mzde. Pre rok 2021 je minimálna mzda 623 eur v hrubom. V čistom dostane zamestnanec 508,45 eura, avšak zamestnávateľa takýto zamestnanec stojí až 842,27 eura, čo je celková cena práce.

Odvody zamestnanca do zdravotnej poisťovne predstavujú 4 % z hrubej mzdy. Váš zamestnávateľ musí odviesť ešte extra 10 % z hrubej mzdy.

Sociálne odvody predstavujú najvyššiu položku daňovo-odvodového zaťaženia. Zamestnanec ich platí vo výške 9,4 % a zamestnávateľ až 25,2 %.

Okrem toho zamestnanec ešte platí daň z príjmu, ktorá je štandardne vo výške 19 %. V prípade, že zarobíte veľa, platí sa milionárska daň vo výške 25 %.

Po očistení mzdy o sociálne a zdravotné odvody sa ešte odpočítava nezdaniteľná suma, ktorá je v roku 2021 na úrovni 375,95 eura. Po odpočítaní tejto sumy zaplatíte 19 % daň, čo je pri minimálnej mzde 31,08 eura.

Po reforme by sa dane a odvody zamestnanca, s výnimkou dohôd, mali vypočítavať zo superhrubej mzdy, teda zo súčasnej hrubej mzdy vynásobenej koeficientom 1,3521. V tomto koeficiente je započítané súčasné odvodové zaťaženie zamestnávateľa a jeho vynásobenie hrubou mzdou zodpovedá nákladom práce zamestnanca.

„Zavedenie superhrubej mzdy je podľa nás zastaraný marketingový nástroj, ktorý v krajinách, kde bol zavedený, napriek dobrému úmyslu neuspel. Nemusíme vymýšľať koleso, stačí sa pozrieť do Českej republiky,“ zhodnotila návrh, aby sa odvody a dane platili zo superhrubej mzdy, Katarína Hoppe, expertka na zdaňovanie v oblasti závislej činnosti v medzinárodnom kontexte a partnerka BMB Partner.

V Česku zaviedla superhrubú mzdu vláda bývalého premiéra Mirka Topolánka v roku 2008. Po 12 rokoch ju od januára 2021 zrušili. Pre zamestnancov to znamenalo, že im od januára o štvrtinu klesla daň. Nadpriemerne zarábajúci si však priplatili, musia platiť takzvanú solidárnu prirážku.

Česi, ktorí zarábajú do 5 343,51 eura (140 000 Kč) mesačne, odvádzajú z hrubej mzdy daň 15 % namiesto 20 %. Príjem nad touto sumou sa zdaňuje naďalej daňou 23 %, čo je tá solidárna prirážka.

V roku 2021 už zamestnávateľ v Česku platí okrem hrubej mzdy za zamestnanca aj sociálne a zdravotné poistné 33,8 % z hrubej mzdy (do mája 2019 to bolo 34 % z hrubej mzdy).

Zrušenie superhrubej mzdy znížilo v Česku zamestnancom daň zo mzdy. To sa však zároveň prejavuje v tom, že zamestnanci tak netlačia na rast svojich platov. Mzdy teda budú rásť pomalšie, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj v nižšom náraste dôchodkov, ktorý závisí od rastu miezd.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk